Nezávislý výskum: pôda v Agrokruhu má najzdravšiu štruktúru

Ruky s hrsťou drobivej pôdy z Agrokruhu

Written by

in

Tvrdíme, že rameno pôde prospieva viac ako pluh. Nemusíte nám veriť na slovo – pôdu v Agrokruhu skúmali vedci z Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra. Našli v nej najviac zdravej, drobivej štruktúry zo všetkých porovnávaných pôd.

Kto a čo skúmal

Výskum robili Beata Houšková, Katarína Nováková a Vladimír Píš z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (NPPC – VÚPOP) v Bratislave. Porovnali tri pôdy: pôdu v kruhoch Agrokruhu, pôdu obrábanú konvenčne, teda orbou, a pôdu pod lúkou, ktorá slúžila ako kontrola. Vzorky odobrali v troch hĺbkach, od povrchu až po 60 cm.

Najviac zdravej štruktúry vo všetkých hĺbkach

Najdôležitejší výsledok sa týka takzvanej agronomicky cennej štruktúry. Sú to drobné, stabilné hrudky pôdy, ktoré sa po daždi nerozpadnú. Medzi nimi sa drží voda aj vzduch a korene nimi ľahko prerastú. Čím viac takých hrudiek, tým je pôda živšia a úrodnejšia.

Pôda z Agrokruhu mala najvyšší podiel agronomicky cennej štruktúry vo všetkých sledovaných hĺbkach. Najväčší rozdiel bol v hĺbke 20 až 40 cm – teda presne tam, kde pôdu pri konvenčnom obrábaní najviac ovplyvňuje orba.

Podiel agronomicky cennej štruktúry v pôde
Hĺbka 0 – 20 cm
Agrokruh≈ 41 %
Lúka (kontrola)≈ 29 %
Orba≈ 40 %
Hĺbka 20 – 40 cm
Agrokruh≈ 55 %
Lúka (kontrola)≈ 29 %
Orba≈ 30 %
Hĺbka 40 – 60 cm
Agrokruh≈ 69 %
Lúka (kontrola)≈ 56 %
Orba≈ 48 %

Hodnoty sú odčítané z grafu v pôvodnej správe, preto sú približné.

Čo robí s pôdou orba

Pôda obrábaná orbou mala v hĺbke 20 až 40 cm najviac drobných mikroagregátov menších ako 0,25 mm. Podľa autorov to svedčí o tom, že jej hrudky sú menej stabilné vo vode. Čiastočne to spôsobuje iné zloženie pôdy, ale môže sa to pripisovať aj vplyvu orby, ktorý je v tejto hĺbke najvýraznejší.

Živiny aj bez priemyselných hnojív

V Agrokruhu sa nepoužívajú priemyselné hnojivá. Napriek tomu je obsah živín podľa výskumu na úrovni, ktorá pokryje potreby pestovaných plodín. Vo vrchnej vrstve mala pôda z Agrokruhu najviac humusu aj fosforu:

PôdaHumus (%)Fosfor P (mg/kg)Draslík K (mg/kg)
Agrokruh4,2955,3209
Lúka (kontrola)3,553,82231
Konvenčné obrábanie3,4519,690,4
Vrchná vrstva pôdy (0 – 20 cm)

Ako je to so zhutnením

Všetky tri pôdy majú podľa výskumu priaznivé fyzikálne vlastnosti a dobre zadržiavajú vodu. Po daždi na nich voda nestojí. Pôda v Agrokruhu je mierne zhutnená v hĺbke 35 až 40 cm, čo podľa autorov nepredstavuje riziko pre pestované plodiny. Pri týchto fyzikálnych vlastnostiach sa rozdiely medzi spôsobmi obrábania nepotvrdili – sledované pôdy sú voči zhutneniu pomerne odolné.

Záver výskumu

„Pozitívny vplyv obrábania pôdy na Agrokruhu sa teda plne prejavil v obsahu agronomicky cennej štruktúry. V časovom horizonte sa dá predpokladať zvýšenie vplyvu agronomicky cennej štruktúry aj na ostatné pôdne vlastnosti a na retenčnú schopnosť pôdy.“

Zdroj: Houšková, B., Nováková, K., Píš, V.: Vplyv alternatívnych spôsobov obrábania na pôdne vlastnosti. NPPC – Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Bratislava, 2015.

Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *